KT Tunstall - Drastic Fantastic

KT Tunstall trvalo skoro 3 roky, kým sa dopracovala k vydaniu druhého štúdiového albumu. Tri roky trvalo čakanie na ďalší vynikajúci album z pera tejto speváčky, textárky a skladateľky. Hneď na začiatku teda prezrádzam podstatnú vec, album je úplne super.

Musím sa priznať, že album Eye To The Telescope ma veľmi neoslnil. Možno to bolo tým, že naozaj nebol až tak dobrý, možno bol jednotvárny a možno som bol primladý na to, aby som tento štýl hudby pochopil. Ľudia sa však menia a tento KTin počin je z môjho pohľadu úžasný. Nie, na CD sa nenachádza veľa skladieb, ktoré bude eXpres hrať od rána do večera ako napríklad skoro polovicu posledného albumu Nelly Furtado. Práve prvý vybraný singel Hold On má šancu zaujať hudobných dramaturgov v „normálnych“ (rozumej komerčných) rádiách. Inak sa s ďalšími singlami pravdepodobne stretneme jedine na rádiu_fm.

KT ostáva verná svojmu štýlu. Mix popu, rocku, folku a alternatívy mi pripadá pri jej podaní úplne prirodzený. Najmenej a paradoxne najviac je výrazný vplyv folku. Nie je ho jasne počuť a nedá sa presne zadefinovať, no je skoro v každej piesni, je ho cítiť na pozadí. Nehovorím o hudobnom štýle bratov Nedvědovcov, skôr o folku, ktorý v dobách minulých produkovala už spomenutá Nelly Furtado. Napriek všetkému sú skladby o čosi viac mainstremovejšie, KT sa nesnaží robiť s hudbou doslova vedecké pokusy ako Björk. Skôr sa nesnaží držať mainstream zásad, ktoré by ju dostali na obrazovky MTV či do playlistov rádií.

Oproti minulému albumu má tentokrát každý song svoju „osobnosť“. Nesplývajú do jedného celku, nie je problém ich rozlíšiť. Aj napriek tomu vytvárajú jedno kompaktné dielko. Či sa už jedná o alternatívne rockové skladby s tempom, ktoré nepustí alebo o pomalé balady mierne pripomínajúce (aspoň po hudobnej stránke) Norah Jones. Hneď prvá skladba albumu Little Favours sa dá považovať za alternatívny rock, song sa pekne odvíja od prvých sekúnd a až po posledné gitarové riffy nepustí. Paper Aeroplane, skladba s číslom dva, je zasa príkladom druhej skupiny skladieb. Balada s naozaj pomalým tempom a precíteným spevom, ktorá však nenudí a zaujme na prvé počutie. Zvyšok skladieb na albume by sa teda dal roztriediť do týchto dvoch kategórií, no aj napriek tomu sa n ňom nájdu úžasné songy.

Tri takéto nasledujú v playliste za sebou. Funnyman ako predstaviteľ alternatívy, Hold On ako prvý vcelku chytľavý singel a Hopeless, song mierne ochutený brit popom. Pravdepodobne sa jedná o trio najvýraznejších songov na albume, no aj napriek tomu sú zvyšné piesne veľmi dobré. Ku koncu albumu má paradoxne prebrala balada Beauty Of Uncertainty. Pred ňou sa totiž veľa balád na albume nejako nenachádza, práve preto ešte väčšmi vystupuje z radu. KT v nej ukazuje svoje spevácke umenie a kúzelný záver nenechá nikoho chladným.

KT nie je ani zďaleka podobná speváčkam ako Rihanna, ktoré majú na albume tak dva či tri hity a ostatné piesne pôsobia len ako výplň prázdneho miesta na CD. Nie, KT naozaj nevydala takýto album. Po niekoľkých počutiach mám pocit že všetky songy stoja za zmienku, že by som mal o každom niečo napísať. Je pravda, že niektoré sú trošku výraznejšie, iné trošku menej, no nie je medzi nimi priepastný rozdiel, ktorý by v tejto recenzii nespomenuté skladby zhadzoval do niekam hlboko k hranici priemeru. To ani zďaleka nie.

KT nahrala album, na ktorý som dlho čakal. Alternatívnu pecku, ktorú si pustím keď ma už prestanú baviť všetky tie hitparádovky. Keď budem nervózny a celá moja hudobná knižnica indie rocku do mňa bude vháňať ešte väčšiu zlosť, keď už nebudem mať náladu na Norah Jones, keď sa budem chcieť zamyslieť pri krásnych baladách či vypnúť pri rýchlejších rockovejších songoch. Takže to bude asi dosť často...